Autor prvého montovaného paneláku u nás sa narodil pred 120 rokmi

Od narodenia významného architekta Vladimíra Karfíka uplynie v utorok 26. októbra 120 rokov.

Vladimír Karfík sa narodil 26. októbra 1901 v slovinskom meste Idrija v rodine lekára, vyrastal v Prahe. V rokoch 1919-1924 študoval na Českom vysokom učení technickom a bol aj poslucháčom Akadémie výtvarných umení v Prahe. Po škole pôsobil vo Francúzku v ateliéroch spoluzakladateľa purizmu a funkcionalizmu Le Corbusiera, ktorý tvrdil, že „architektúra je stav ducha, nie povolanie". V Spojených štátoch amerických sa zamestnal v spoločnosti zameranej na stavbu mrakodrapov Holabird & Root. V Amerike pracoval aj v ateliéri Franka Lloyda Wrighta, ktorý navrhol napríklad Guggenheimovo múzeum v New Yorku.

Po návrate do Československa v roku 1930 získal miesto vedúceho projektového oddelenia závodov Tomáša Baťu v Zlíne. V 30. rokoch minulého storočia naprojektoval mnohé objekty - napríklad Dom služieb Baťa v Brne, Liberci aj v Bratislave. Budova známa ako Veľký Baťa sa nachádza na Hurbanovom námestí, neďaleko Michalskej brány a bola najstarším bratislavským obchodným domom.

Podľa Karfíkovho návrhu bol ďalej postavený aj Kostol Povýšenia svätého Kríža v Petržalke taktiež patriaci medzi funkcionalistické stavby. Spolu s Františkom L. Gahurom sa stali zakladateľmi modernej architektúry Zlína, no v dôsledku expanzie obuvníckeho gigantu pôsobil Karfík aj v zahraničí, aby tu realizoval celkovú podobu pobočiek Baťu. Vďaka nemu vznikla British Bata Shoe Company v East Tilbury v Anglicku, svoje miesto si filiálka našla aj v Amsterdame. Karfíkove technické schopnosti pomáhali spoločnosti v šírení dobrého mena vo svete.

V Zlíne, kde Karfík pôsobil až do roku 1946, naprojektoval celý rad stavieb - školy, rodinné a spoločenské domy, športoviská, vily, evanjelický kostol, aj projekt administratívnej budovy firmy Baťa. Mrakodrap známy ako Dvadsaťjednotka (podľa svojho popisného čísla) má výšku 77,5 metrov, dokončili ho v roku 1938 a patril k prvým výškovým stavbám v Európe. Svojho času bol najvyšší v Československu. Nechýbala v ňom kompletná klimatizácia a výťah s rozmermi 6 x 6 metrov a umývadlom, ktorý mal slúžiť ako kancelária šéfa firmy. Pojazdná pracovňa mala umožniť komunikáciu s vedúcimi na jednotlivých podlažiach. Hoci sa nikdy plne nevyužívala, dodnes je funkčná a slúži ako turistická atrakcia.

Vladimír Karfík odišiel v roku 1946 do Bratislavy. Stal sa jedným zo zakladateľov súčasnej Fakulty architektúry a dizajnu Slovenskej technickej univerzity (STU), kde zostal až do roku 1971. Pôsobil ako profesor a istý čas vykonával funkciu dekana. Navrhol množstvo stavieb v Bratislave napríklad Vysokú školu ekonomickú, Farmaceutickú fakultu Univerzity Komenského či Fakultu chemickej a potravinárskej technológie STU (vtedy Slovenská vysoká škola technická).

Je aj autorom projektov priemyselných stavieb, závodov, administratívnych budov a bytových sídlisk na Slovensku. Vytvoril architektonický plán pre rímskokatolícky kostol v Partizánskom a k jeho dielu patrí aj prvý experimentálny panelový dom v Československu na Kmeťovom námestí v Bratislave, z ktorého montážou sa začalo v roku 1955. Tzv. Montodom postavili za tri mesiace. Stal sa technickou pamiatkou, ale tiež inšpiráciou pre výstavbu ďalších panelákov.

V roku 1971 sa Karfík stal vedeckým pracovníkom Štátneho inštitútu urbanizmu a územného plánovania v Bratislave, taktiež pôsobil ako pedagóg na Malte, kde okrem iného navrhol vilu pre vtedajšiu maltskú prezidentku. Od roku 1983 až do svojej smrti žil v Brne.

Získal niekoľko ocenení, napríklad Zlatú medailu, ktorú mu v roku 1992 udelil prezident Václav Havel. Vladimír Karfík zomrel 6. júna 1996.